Udajovky2

35 Otßzky

Settings
Please wait...
Udajovky2


Questions and Answers
  • 1. 
    Pre statický hešovací súbor platí:
    • A. 

      Pri tomto type he┼íovania nevznikaj├║ prepl┼łovacie bloky.

    • B. 

      V┼żdy aktu├ílne pou┼ż├şva p├ír he┼íovac├şch funkci├ş (pr├şstup ku ka┼żd├ęmu bloku je pomocou jednej z nich).

    • C. 

      He┼íovacia funkcia mapuje k─ż├║─Ź do oblasti adries blokov.

    • D. 

      Jeden blok m├┤┼że obsahova┼ą nieko─żko z├íznamov.

    • E. 

      Jeho s├║─Źas┼ąou je aj index v tvare bin├írneho znakov├ęho stromu-trie ulo┼żen├Ż v opera─Źnej pam├Ąti.

    • F. 

      S├║bor je neutrieden├Ż.

  • 2. 
    Pre sekven─Źný súbor platí: 
    • A. 

      Pre zr├Żchlenie pr├şstupu je mo┼żn├ę vyu┼żi┼ą anticipovan├ę ─Ź├ştanie.

    • B. 

      Vyu┼ż├şva sa pri implement├ícii line├írneho he┼íovania.

    • C. 

      Je pomal├Ż (nevhodn├Ż) ak chceme v┼żdy spracova┼ą v┼íetky z├íznamy.

    • D. 

      Z├íznamy nemusia ma┼ą definovan├║ k─ż├║─Źov├║ polo┼żku (ned├í sa vyu┼żi┼ą pre pr├şstup).

    • E. 

      Z├íznamy s├║ v┼żdy utrieden├ę pod─ża hodnoty k─ż├║─Źa.

    • F. 

      Bloky m├┤┼żu by┼ą alokovan├ę v nes├║vislej oblasti ÔÇô bloky zre┼ąazen├ę adresami blokov (mo┼żn├ę na disku).

  • 3. 
    Pre dynamické hešovanie platí: 
    • A. 

      V┼żdy aktu├ílne pou┼ż├şva p├ír he┼íovac├şch funkci├ş (pr├şstup ku ka┼żd├ęmu bloku je pomocou jednej z nich).

    • B. 

      Rie┼íenie kol├şzi├ş je mo┼żn├ę pomocou uzavret├ęho adresovania.

    • C. 

      Ide o kombin├íciu klasick├ęho he┼íovacieho s├║boru a indexu (trie).

    • D. 

      Bloky d├ít v s├║bore s├║ utrieden├ę pod─ża k─ż├║─Źa.

    • E. 

      Jeho s├║─Źas┼ąou je aj index v tvare bin├írneho znakov├ęho stromu ulo┼żen├Ż v opera─Źnej pam├Ąti.

    • F. 

      Na zv├Ą─Ź┼íenie adresovacieho priestoru vyu┼ż├şva zmenu he┼íovacej funkcie. (linearne heshovanie)

  • 4. 
    Pre súbor s priamym prístupom platí: 
    • A. 

      Je pomal├Ż (nevhodn├Ż) ak chceme v┼żdy spracova┼ą v┼íetky z├íznamy.

    • B. 

      Umo┼ż┼łuje pristupova┼ą k ─żubovo─żn├ęmu bloku v s├║bore.

    • C. 

      V jednom bloku m├┤┼że by┼ą najviac 64 z├íznamov.

    • D. 

      Option4

  • 5. 
    Pre rozšírite─żný hešovací súbor platí: 
    • A. 

      Bloky d├ít v s├║bore s├║ utrieden├ę pod─ża k─ż├║─Źa.

    • B. 

      Ide o kombin├íciu klasick├ęho he┼íovacieho s├║boru a indexu v tvare trie. (dynamicke heshovanie)

    • C. 

      Na zv├Ą─Ź┼íenie adresovacieho priestoru vyu┼ż├şva zmenu he┼íovacej funkcie. (linearne heshovanie)

    • D. 

      Na ur─Źenie adresy bloku sa pou┼ż├şva adres├ír ulo┼żen├Ż v opera─Źnej pam├Ąti.

    • E. 

      V┼żdy aktu├ílne pou┼ż├şva p├ír he┼íovac├şch funkci├ş (pr├şstup ku ka┼żd├ęmu bloku je pomocou jednej z nich).

    • F. 

      Jeden blok v s├║bore m├┤┼że ma┼ą najviac 32 z├íznamov.

  • 6. 
    Pre lineárny hešovací súbor platí: 
    • A. 

      V┼żdy aktu├ílne pou┼ż├şva p├ír he┼íovac├şch funkci├ş (pr├şstup k v┼íetk├Żm blokom je pomocou jednej z nich).

    • B. 

      Vyu┼ż├şva indexov├║ ┼ítrukt├║ru pre pr├şstup k blokom.

    • C. 

      Pri tomto type he┼íovania nevznikaj├║ prepl┼łovacie bloky. (pouziva preplnovacie bloky)

    • D. 

      Option4

  • 7. 
    Riešenie kolízií v lineárnom hešovacom súbore je mo┼żné pomocou: 
    • A. 

      S├║boru s prepl┼łovac├şmi blokmi.

    • B. 

      Pri tomto type he┼íovania nevznikaj├║ kol├şzie.

    • C. 

      Uzavret├ęho adresovania.

    • D. 

      Oblasti preplnenia blokov.

    • E. 

      Otvoren├ęho adresovania.

    • F. 

      Nepriameho adresovania.

  • 8. 
    Riešenie kolízií v dynamickom hešovacom súbore je mo┼żné pomocou: 
    • A. 

      Otvoren├ęho adresovania.

    • B. 

      S├║boru s prepl┼łovac├şmi blokmi.

    • C. 

      Kol├şzie s├║ rie┼íen├ę rozdelen├şm bloku, ktor├Ż sa prepln├ş.

    • D. 

      Oblasti preplnenia blokov.

    • E. 

      Oblasti preplnenia s├║boru.

  • 9. 
    Pre k-d strom platí:
    • A. 

      Podporuje viacrozmern├ę intervalov├ę vyh┬żad├ívanie

    • B. 

      Podporuje viacrozmern├ę bodov├ę vyh┬żad├ívanie

    • C. 

      Pomocou rot├ícii sa dosahuje aspo├▓ ├Ęiasto├Ęn├í vyv├í┬×enos┬Ł

    • D. 

      Je to modifikácia 2-3 stromu na binárny tvar

    • E. 

      Podporuje operáciu zrušenia (vymazania) prvku zo štruktúry.

    • F. 

      Ide o modifik├íciu bin├írneho vyh┬żad├ívacieho stromu

  • 10. 
    Pre ┬Ütruktúru Heap na disku platí:
    • A. 

      Je to utrieden├Ż s├║bor s priamym pr├şstupom.

    • B. 

      Umo┬×├▓uje r├Żchle a efekt├şvne vyh┬żad├ívanie.

    • C. 

      Z├íznamy s├║ usporiadan├ę pod┬ża hodnoty k┬ż├║├Ęa.

    • D. 

      Podporuje viacrozmern├ę bodov├ę vyh┬żad├ívanie.

    • E. 

      Je to implicitn├í neutrieden├í tabu┬żka na disku.

    • F. 

      Ide o modifik├íciu bin├írneho vyh┬żad├ívacieho stromu.

  • 11. 
    Pre dynamické he┬Üovanie platí:
    • A. 

      V┬×dy aktu├ílne pou┬×├şva p├ír he┬Üovac├şch funkci├ş (pr├şstup ku ka┬×d├ęmu bloku je pomocou jednej z nich).

    • B. 

      Jeho s├║├Ęas┬Łou je aj index v tvare bin├írneho znakov├ęho stromu ulo┬×en├Ż v opera├Ęnej pam├Ąti.

    • C. 

      Bloky d├ít v s├║bore s├║ utrieden├ę pod┬ża k┬ż├║├Ęa.

    • D. 

      Ide o kombin├íciu klasick├ęho he┬Üovacieho s├║boru a indexu (trie).

    • E. 

      Rie┬Üenie kol├şzi├ş je mo┬×n├ę pomocou uzavret├ęho adresovania.

    • F. 

      Na zv├Ą├Ę┬Üenie adresovacieho priestoru vyu┬×├şva zmenu he┬Üovacej funkcie.

  • 12. 
    Pre roz┬Üírite¾ný he┬Üovací súbor platí:
    • A. 

      Bloky d├ít v s├║bore s├║ utrieden├ę pod┬ża k┬ż├║├Ęa.

    • B. 

      Ide o kombin├íciu klasick├ęho he┬Üovacieho s├║boru a indexu v tvare trie.

    • C. 

      Na zv├Ą├Ę┬Üenie adresovacieho priestoru vyu┬×├şva zmenu he┬Üovacej funkcie.

    • D. 

      Na ur├Ęenie adresy bloku sa pou┬×├şva adres├ír ulo┬×en├Ż v opera├Ęnej pam├Ąti.

    • E. 

      V┬×dy aktu├ílne pou┬×├şva p├ír he┬Üovac├şch funkci├ş (pr├şstup ku ka┬×d├ęmu bloku je pomocou jednej z nich).

    • F. 

      Jeden blok v s├║bore m├┤┬×e obsahova┬Ł najviac 32 z├íznamov.

  • 13. 
    K D Strom plati
    • A. 

      Ide o modifikaciu BST

    • B. 

      Podporuje viacrozmerne bodove vyhladavannie

    • C. 

      Podporuje viacrozmerne intervalove vyhladavannie

    • D. 

      Option4

  • 14. 
    Pre staticky hashovaci plati
    • A. 

      Subor je neutriedeny

    • B. 

      Pri tomto type hesovania nevznikaju preplnovacie bloky

    • C. 

      Jeho sucastou je aj index v tvare binarneho znakoveho stromu trie ulozeny v operacnej pamati

    • D. 

      Hesovacia funkcia mapuje kluc do oblasti adries blokov

    • E. 

      Jeden blok moze obsahovat niekolko zaznamov

    • F. 

      Vzdy aktualne pouziva par hesovacich funkcii

  • 15. 
    Pre sekvencny subor plati
    • A. 

      Pre zrychlenie pristupu je mozne vyuzit anticipovane citanie

    • B. 

      Vyuziva sa pri imlementacii linearneho hesovania

    • C. 

      Je pomaly,nevhodny, ak chceme spracovat vsetky zaznamy

    • D. 

      Zaznamy nemusia mat definovanu klucovu polozku (neda sa vyuzit pre pristup)

    • E. 

      Zaznamy su vzdy utriedene podla hodnoty kluca

    • F. 

      Bloky mozu byt alokovane v nesuvislej oblasti - bloky zretazene adresami blokov (mozne na disku)

  • 16. 
    Pre dynamicke hesovanie plati
    • A. 

      Vzdy aktualne pouziva par hesovacich funkcii

    • B. 

      Riesenie kolizii je monze pomocou uzavreteho adresovania

    • C. 

      Ide o kombinaciu klasickeho hesovacie suboru a indexu trie

    • D. 

      Bloky dat su v subore usporiadane podla kluca

    • E. 

      Jeho sucastou je aj index v tvare binarneho znakoveho stromu ulozeny v operacnej pamati

    • F. 

      Na zvacsenie adresovacieho priestoru vyuziva zmenu hesovaecj funkcie

  • 17. 
    Pre subor s priamym pristupom plati
    • A. 

      Je pomaly, nevhodny ak chceme spracovat vsetky zaznamy

    • B. 

      Umoznuje pristupovat k lubovolnemu bloku v subore

    • C. 

      V jednom bloku je max 64 zaznamov

  • 18. 
    Pre staicky hesovaci subor plati
    • A. 

      Jeden blok moze mat niekolko zaznamov

    • B. 

      Hesovacia funkcia mapuje kluc do oblasti adries blokov

    • C. 

      Subor je neutriedeny

  • 19. 
    Pre subor s priamym pristupom plati
    • A. 

      Umoznuje pristupovat k lubovolnemu bloku v subore

    • B. 

      V jednom bloku je max 64 zaznamov

    • C. 

      Dnes sa uz nevyzuiva

    • D. 

      Option4

  • 20. 
    Pre heap plati
    • A. 

      Je to implicitna neutriedena tabulka na disku

    • B. 

      Je to utriedeny subor s priamym pristupom

    • C. 

      Umoznuje rychle a efektivne vyhladavanie

    • D. 

      Option4

  • 21. 
    Pre Quad plati
    • A. 

      Podporuje dvojrozmerne bodove vyhladavanie

    • B. 

      Je to stvor cestny strom

    • C. 

      Podporuje trojrozmerne intrevaloe vyhladavanie

    • D. 

      Option4

  • 22. 
    Pre operaciu splay v splay strome plati
    • A. 

      Konci ked vrchol nad ktorym bola volana je list

    • B. 

      Zlozitost je n log n

    • C. 

      Konci ked vrchol nad ktorym bola voalan je na spravnom mieste podla nahodnej priority

    • D. 

      Konci ked vrchol nad ktorym bola volana je koren stromu

    • E. 

      Nepouziva rotacie,namiesto nich sa vyuziva zamena dvoch vrcholov

    • F. 

      Zlozitost je log n

  • 23. 
    Pre znakovy strom trie plati
    • A. 

      Pri vkladani sa vyuziva pridelenie nahodnej priority k prvku

    • B. 

      Kluc musi byt efektivne rozlozitelny na znaky

    • C. 

      Jeho modifikaciou je specialny strom De La Briandis strom

    • D. 

      Dlzka cesty z korena do listov je rovnaka

    • E. 

      Vkladany prvok sa dostane do pomocu rotacii do korena stromu

    • F. 

      Je modifikaciou 24 stromu ktora umoznuje vyhldavat kluc rozlozitelny na znaky

  • 24. 
    Log n operacie
    • A. 

      Vloz 23 strom

    • B. 

      Vymaz AVl

    • C. 

      Hladaj splay

    • D. 

      Vymaz rb

    • E. 

      Vymaz treap

    • F. 

      Vymaz 24

  • 25. 
    RB
    • A. 

      Je modifikacia 24 stromu na binarny tvar

    • B. 

      Najdi je o(n)

    • C. 

      Koren je cerveny

    • D. 

      Prehliadka inorder umozni vypis prvkov podla hodnoty kluca

    • E. 

      Dlzka cesty z korena do kazdeho listu je rovnaka

    • F. 

      Prvok ktory bol vyhladany sa pomomcou rotacii dostane do korena stromu

  • 26. 
    Pre skip list plati
    • A. 

      Okrem hlavnej datovej struktury obsahuje pomocnu datovu strkuturu

    • B. 

      Vlozenie je o(1)

    • C. 

      Modifikacia splay

    • D. 

      Pouziva haldu

    • E. 

      Modifikacia 23 stromu

    • F. 

      Princip viac cestneho stromu

  • 27. 
    23 strom
    • A. 

      Obsahuje iba unikatne kluce

    • B. 

      Zovseobecnenie RB stromu

    • C. 

      Zovseobecnenie 24 stromu

    • D. 

      Je to Binarny strom

    • E. 

      Delete je log(n)

    • F. 

      Naposledy vlozeny prvok je v koreni

  • 28. 
    Pre párovaciu haldu platí:  
    • A. 

      Je implement├íciou prioritn├ęho frontu.

    • B. 

      Je modifikáciou 2-4 stromu na binárny tvar.

    • C. 

      Operácia odobratia prvku s minimálnou prioritou má 3 fázy (1. fáza - odobratie, 2. fáza - konsolidácia, 3. fáza - utriedenie ).

    • D. 

      Umo┼ż┼łuje vyh─żad├íva┼ą rovnako ako bin├írny vyh─żad├ívac├ş strom.

    • E. 

      Oper├ícia vlo┼żenia prvku m├í zlo┼żitos┼ą O(1).

    • F. 

      Yh─żadanie ─żubovo─żn├ęho prvku m├í zlo┼żitos┼ą log ( n ).

  • 29. 
    Pre ka┼żdý vrchol (prvok) Treap stromu platí:   
    • A. 

      Ka┼żd├Ż prvok obsahuje k─żu─Ź, ktor├Ż je v celom strome jedine─Źn├Ż (unik├ítny).

    • B. 

      Prvok stromu je charakterizovan├Ż k─ż├║─Źom a prioritou.

    • C. 

      Prvok stromu je charakterizovan├Ż iba k─żu─Źom, ktor├Ż naz├Żvame priorita.

    • D. 

      Prvok s najvyššou prioritou sa nachádza v koreni stromu.

    • E. 

      Inorder nasledovn├şk prvku m├í v┼żdy ni┼ż┼íiu prioritu.

    • F. 

      Na z├íklade hodnoty k─ż├║─Źa je prvku pridelen├í priorita, ktor├í je v├Żsledkom hash funkcie aplikovanej na k─żu─Ź.

  • 30. 
    Pre B+ strom platí:  
    • A. 

      Na implement├íciu sa pou┼żije s├║bor s priamym pr├şstupom .

    • B. 

      Pri ┼ípecifickom porad├ş mazan├Żch prvkov m├┤┼że degenerova┼ą na line├írny zoznam.

    • C. 

      Sklad├í sa z indexu implementovan├ęho pomocou ┼ítrukt├║ry Trie (digit├ílny znakov├Ż strom) a d├ít na disku.

    • D. 

      Index sa nach├ídza v opera─Źnej pam├Ąti.

    • E. 

      Sklad├í sa z indexu v tvare R-B-stromu a d├ít, ktor├ę s├║ ulo┼żen├ę v utriedenom s├║bore.

    • F. 

      Sklad├í sa z indexu v tvare R-B-stromu a d├ít, ktor├ę s├║ ulo┼żen├ę v utriedenom s├║bore.

    • G. 

      Sklad├í sa z indexu v tvare B-stromu a d├ít, ktor├ę s├║ ulo┼żen├ę v utriedenom s├║bore.

    • H. 

      Sklad├í sa z indexu v tvare B-stromu a d├ít, ktor├ę s├║ ulo┼żen├ę v utriedenom s├║bore.

  • 31. 
    Pre AVL-strom platí:
    • A. 

      . Jeho v├Ż┼íka je najviac 1.44ÔÇôn├ísobkom v├Ż┼íky dokonale vyv├í┼żen├ęho stromu.

    • B. 

      . Prvok, ktor├Ż bol vyh─żadan├Ż sa pomocou rot├íci├ş dostane do kore┼ła stromu.

    • C. 

      . Pri ┼ípecifickom porad├ş vkladan├Żch prvkov m├┤┼że degenerova┼ą na line├írny zoznam.

    • D. 

      . Teoretick├í zlo┼żitos┼ą n├íjdenia ─żubovo─żn├ęho prvku je rovnak├í ako pri bin├írnom vyh─żad├ívacom strome.

    • E. 

      . prehliadka inorder aplikovan├í na Avl strom umo┼żn├ş v├Żpis prvkov vzostupne usporiadan├Żch pod─ża hodnoty k─ż├║─Źa.

    • F. 

      . D─║┼żka cesty z kore┼ła do ka┼żd├ęho z listov je rovn├íka.

  • 32. 
    Pre skip list platí:
    • A. 

      . Pozost├íva z mno┼żiny zoznamov.

    • B. 

      . Okrem hlavnej (d├ítovej) ┼ítrukt├║ry obsahuj├║cej prvky (z├íznamy) tabu─żky obsahuje pomocn├║ d├ítov├║ trukt├║ru.

    • C. 

      . Je modifikáciou 2-4 stromu na binárny tvar.

    • D. 

      Pri vkladan├ş vyu┼ż├şva priradenie n├íhodnej priority k prvku.

  • 33. 
    Ozna─Źte operácie, ktorých teoretická zlo┼żitos┼ą je log(n):
    • A. 

      A. Inorder prehliadka AVL stromu.

    • B. 

      B. Zmazanie prvku v štruktúre Treap.

    • C. 

      C. Vlo┼żenie prvku do Fibonacciho haldy.

    • D. 

      D. Vyh─żadanie prvku v 2-3 strome.

    • E. 

      E. Vyh─żadanie prvku v p├írovacej halde.

    • F. 

      F. Vyh─żadanie prvku v RB strome.

  • 34. 
    Pre Splay-strom platí:
    • A. 

      A. D─║┼żka cesty z kore┼ła do ka┼żd├ęho z listov je rovnak├í.

    • B. 

      B. Vyu┼ż├şva princ├şp bin├írnej haldy (prvky s├║ haldovo usporiadan├ę).

    • C. 

      C. Prvok, ktor├Ż bol vyh─żadan├Ż sa pomocou rot├íci├ş dostane do kore┼ła stromu.

    • D. 

      D. Zmazanie prvku s najmen┼í├şm k─ż├║─Źom m├í zlo┼żitos┼ą O(1).

    • E. 

      E. Teoretick├í zlo┼żitos┼ą n├íjdenia ─żubovo─żn├ęho prvku je rovnak├í ako pri bin├írnom vyh─żad├ívacom strome.

    • F. 

      F. Prehliadka preorder aplikovan├í na Splay strom umo┼żn├ş v├Żpis prvkov vzostupne usporiadan├Żch pod─ża hodnoty k─ż├║─Źa.

  • 35. 
    Pre RB-strom platí:
    • A. 

      . Prvky, ku ktor├Żm sa pristupuje naj─Źastej┼íie sa nach├ídzaj├║ bli┼ż┼íie pri koreni stromu.

    • B. 

      . Je modifikáciou 2-4 stromu na binárny tvar.

    • C. 

      . Je modifikáciou 2-3 stromu na binárny tvar.

    • D. 

      . Kore┼ł je v┼żdy ─Źerven├Ż.

    • E. 

      . Kore┼ł je v┼żdy ─Źierny.

    • F. 

      . Umo┼ż┼łuje vyh─żad├íva┼ą rovnako ako bin├írny vyh─żad├ívac├ş strom.